Reliéfna tvorba Jozefa Kostku tvorí významnú súčasť jeho celoživotného diela. Od klasického vysokého reliéfu (Samaritán, 1944; Umenie, 1958, Spomienka z detstva, 1966) dospel v 60. rokoch 20. storočia k lyrickým výpovediam vo forme akýchsi kresbových reliéfov, kde jemnou modeláciou, niekedy kresbou vrypom, zobrazuje svoje radosti i žiale spojené s jeho osobným i spoločenským dianím. „21. augusta 1968 sa nielen pre Kostku skončil radostný čas hľadaní, objavov a nádejí. Nová agresia spoločenskej moci hlboko ranila Kostku – občana. Na tankoch už neprišla sloboda, a sochár – triezvy životným poznaním – ju už ako kedysi nevítal. A tak sklamanie augustových dní vkladá do svojrázneho intímneho denníka, do trilógie reliéfov Záhrada, Pútnikova cesta, Jeseň (všetky 1968). Osobnú i spoločenskú drámu ,šifruje´ do znakov, nápovedí, obrazových diagramov.“ Katarína Bajcurová, Jozef Kostka, Bratislava, 1993, s. 132.
K poslednému z týchto nízkych reliéfov patrí Rok 1939 – Rozbitie Československej republiky z roku 1980. Tvrdé rozdelenie plochy na hornú a dolnú časť symbolizuje násilné oddelenie jedného celku, kvet či kalich v hornej polovici rozdelený ráznym rezom je alegóriou spoločného štátu a smutná maska v spodnej časti reliéfu sa stala symbolickým zobrazením žiaľu a tragických udalosti aj v iných Kostkových dielach týchto rokov. Jednoduchú kompozíciu a jej symboliku umocňuje kolorovaný bronz prispievajúci k lyrickému a malebnému výrazu tohto reliéfu. Jozef Kostka patril ku generácii umelcov vyrastajúcich v ovzduší spoločenského diania prvej republiky. Svoje umelecké vzdelanie získal na štúdiách v Brne a Prahe. Vďaka štipendiu Umeleckopriemyselnej školy v Prahe mal možnosť pobudnúť niekoľko mesiacov v Paríži. Priateľstva, ktoré získal počas štúdií, pretrvali celý jeho život a myšlienka československej vzájomnosti bola hlboko zakorenená v celej jeho bytosti. Reliéf Rozbitie republiky patrí k neskorým dielam sochára a nesie jeho charakteristické znaky. Umelec si vytvoril akúsi sústavu symbolov, ktoré sú dôležité pre pochopenie a ,čítanie´ jeho neskorej tvorby.
K poslednému z týchto nízkych reliéfov patrí Rok 1939 – Rozbitie Československej republiky z roku 1980. Tvrdé rozdelenie plochy na hornú a dolnú časť symbolizuje násilné oddelenie jedného celku, kvet či kalich v hornej polovici rozdelený ráznym rezom je alegóriou spoločného štátu a smutná maska v spodnej časti reliéfu sa stala symbolickým zobrazením žiaľu a tragických udalosti aj v iných Kostkových dielach týchto rokov. Jednoduchú kompozíciu a jej symboliku umocňuje kolorovaný bronz prispievajúci k lyrickému a malebnému výrazu tohto reliéfu. Jozef Kostka patril ku generácii umelcov vyrastajúcich v ovzduší spoločenského diania prvej republiky. Svoje umelecké vzdelanie získal na štúdiách v Brne a Prahe. Vďaka štipendiu Umeleckopriemyselnej školy v Prahe mal možnosť pobudnúť niekoľko mesiacov v Paríži. Priateľstva, ktoré získal počas štúdií, pretrvali celý jeho život a myšlienka československej vzájomnosti bola hlboko zakorenená v celej jeho bytosti. Reliéf Rozbitie republiky patrí k neskorým dielam sochára a nesie jeho charakteristické znaky. Umelec si vytvoril akúsi sústavu symbolov, ktoré sú dôležité pre pochopenie a ,čítanie´ jeho neskorej tvorby.