„Cesty po Slovensku sa mi stali doslova ľudskou a výtvarnou potrebou. Obdivujem staviteľa kostolíka, zvonice i nástroje človeka v jeho dome, ktoré mu nielen slúžili tvarove ale nad to esteticky ich obohacovával. Obdivujem umnosť konštrukcie starej drevenej zárubne, lavice, >koňa< s oberučným nožom. Túto schopnosť nášho človeka som ukladal do kresieb na dozrievanie pre prácu v dreve u seba samého. Spriadanie týchto mojich myšlienkových vlákien vyústilo do práce s drevom. Pri dreve ide vždy o taký motív, ktorý mu zodpovedá, ktorý je priliehavý jeho statike, geometrii, čo si vynucuje jasnosť a čistotu myslenia“ Rudolf Fabry, Sochársky básnik – básnický sochár, in: Jozef Kostka / sochy, kresby 1962–1968, katalóg výstavy, Dom umenia, Bratislava, 1969, s. 23–24.