Jedna z posledných sôch Jozefa Kostku je spomienkou na narodenie umelca. V rodine sa tradovalo, že matka niesla z Marianky do Stupavy na krst do kostola malého Jozefa v hlbokom mraze (narodil sa 29. januára). Socha patrí k drobnej plastike, ktorú tvoril na konci života a nesie znaky jeho neskorézo diela. Ženská postava je pojatá v jednoduchých tvaroch, spodná časť je odľahčená otvorom uprostred, len v náznaku znázornená naklonená hlava nad dieťaťom v náručí. Svojou drobnou plastikou, ktorú tvoril Kostka v posledných rokoch života, akoby si chcel pripomenúť korene, z ktorých vyšiel, a diela svojho prvého učiteľa a strýka, ľudového keramika Ferdiša Kostku.