Štúdia

Torzo muža, 1932

Štúdia mužského aktu, 1933

Kompozícia, 1935

Jozef Kostka s Jindřichom Wielgusom v ateliéri Umeleckopriemyselnej školy v Prahe, 1935

Profesor Karel Dvořák (vpravo v prvon rade) so svojimi študentami, Jozef Kostka v hornom rade druhý zľava, okolo 1935

„Štúdium na umeleckopriemyselnej škole v Prahe ukončil diplomovou prácou, plastikou Zima – schúlenou postavou ženy. So skupinou pražských študentov, ako jeden z posledných mal ešte príležitosť pobudnúť ako štipendista na L´École des Beaux Arts v Paríži...
Študijný pobyt v Paríži trval iba niekoľko mesiacov, od decembra 1938 do leta 1939. Pre mladého umelca, dychtiaceho po poznaní moderného európskeho umenia, mal však zásadný význam na jeho celoživotnú tvorbu. Námety z parížskych kresieb čerpal ešte v šesťdesiatych rokoch, keď bol na vrchole svojich tvoriacich síl. Stretnutie s dielami Rodina, Bourdella, Maillola, Picassa, Brancussiho, Laurensa, Moorea a ďalších, hodiny strávené v kaviarňach Latinskej štvrti ako semináre v rozhovoroch s Františkom Kupkom, priateľstva, ktoré naviazal so slovenskými a českými umelcami (medzi inými aj celoživotné priateľstvo s Adolfom Hoffmeisterom) sa ukázali ako veľmi dôležité pre Kostkovu ďalšiu tvorbu a spoločenské pôsobenie.“ Marcela Macharáčková, Doba a spoločenské pozadie Kostkovej tvorby, in: M. Macharáčková–Štefan Zajíček (ed), Jozef Kostka. Dielo v čase. Zborník príspevkov zo sympózia pri príležitosti jubilejnej výstavy k 100. výročiu narodenia umelca, Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici, 2013, s. 22–23.

Návrh na plastiku, Paríž, 1938-1939

Návrh na pomník Janka Kráľa, Paríž, 1939

„Jeho učitele jsem znal. Byli to Češi. – Dvořák, Mařatka, Pečírka. Dvořák byl veselý kumpán a sochař širokého rejstříku tvorby, věrný Mánesák. Jeho školu také znám. Neučil jsem se tam, ale učím tam dnes. Je to Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Praze. Je to škola, na kterou může být Kostka hrdý, tak jako ona je hrdá na něho.

Pri Seine, 1939

Druhou jeho školou byla Paříž a tam starý moudrý podivín, František Kupka. Znám Paříž a znal jsem dobře Františka Kupku. Tomu se dalo buď věřit, nebo ne, ale nedalo se mu odporovat. Kupkův názor, který Kostkovi podle jeho vyprávění vštěpoval, že prvotním sochařstvím byla už geologická křeč vzniku světa, je, zdá se mi, čím dál tím pravdivější. Tehdy vznikl tvar. Dnes ten názor prostě sedí. A snad teprve nebo až dnes – odpovídá i Kostkovu pojetí.“ Adolf Hoffmeister, Z prejavu zahájenia výstavy Jozef Kostka, Sochy, kresby, Výstavná sieň Mánes v Prahe, 1969.

Vinobranie, Paríž, 1939

Vinobranie, 1939

S Jánom Mudrochom v Prahe po návrate z Paríža, 1939